V Esztergom = Ostrihom sa narodil prvý maďarský kráľ Štefan I., zakladateľ štátu, neskôr vyhlásený za svätého. V 11. storočí bolo mesto prvou kráľovskou rezidenciou a cirkevným strediskom štátu. Dnes je sídlom ostrihomského biskupa, hlavy maďarskej katolíckej cirkvi.

Poznávacím znakom mesta a dominantou Hradného vrchu je Bazilika, ktorá je po bazilikách sv. Petra (Rím) a sv. Pavla (Londýn) tretím najväčším kostolom v Európe. Rozprestiera sa na ploche 5 660 m2 čím je najväčšou sakrálnou stavbou v Maďarsku a zároveň najvyššou pamiatkou krajiny. Vysvetená bola 31. augusta 1856, ešte pred ukončením výstavby. S výstavbou centra maďarskej katolíckej cirkvi sa začalo v r. 1822, na základe plánov Sándora Rudnayho, na hradnom vrchu, na starých základoch bývalého kráľovského hradu. Ceremónie sa zúčastnil aj František Jozef, z tejto príležitosti komponoval Franz Liszt Ostrihomskú omšu, ktorú pri tejto príležitosti sám dirigoval.